-
odtujênost -i ž înstrăinare
-
odtujítev -tve ž instrăinare
-
odtujíti -ím (se) dov. a (se) înstrăina, a (se) aliena
-
odúren -rna -o prid. dezgustător, scârbos
-
odváditi -im (se) dov. a (se) dezobişnui
-
odvajálen -lna -o prid.
1. laxativ, purgativ
2. de scurgere
-
odvajálo -a s laxativ, purgativ
-
odvájati -am (se) nedov.
1. a elimina; a se scurge
2. a (se) dezobişnui
-
odvážati -am nedov. a transporta
-
odvèč prisl.
1. în plus, peste măsură
2. inutil
-
odvèčen -čna -o prid. în plus, de prisos; superfluu, inutil
-
odvétnik -a m (-nica -e ž) avocat (-ă)
-
odvézati -véžem dov. a dezlega
-
odvíjati -am nedov.
1. a desfăşura, a derula, a deşuruba
2. a despacheta
-
odvísen -sna -o prid.
1. dependent; subordonat
□ biti odvisen od a depinde
2.
□ odvisni govor lingv. vorbire indirectă
-
odvísnost -i ž dependenţă, subordonare
-
odvíti -víjem dov.
1. a desfăşura, a derula, a deşuruba
2. a despacheta
-
odvòd -óda m
1. descărcare; rigolă
2. mat. derivată
-
odvozláti -am dov. a deznoda
-
odvráčati -am (se) nedov.
1. a întoarce, a abate
□ odvračati pozornost a distrage atenţia
2. a preveni, a preîntâmpina